Všetky výhody, ktoré ponúka pravá kachľová pec zabezpečuje jedinečná konštrukcia a materiálové vyhotovenie. Prenos tepelnej energie z vykurovacieho telesa do miestnosti nastáva tromi spôsobmi:
1. tepelnou vodisvosťou látok,
2. konvekciou (prúdením, cirkuláciou) a
3. sálaním (vyžarovaním tepelného žiarenia).
Z hľadiska vykurovania sú pri prenose tepelnej energie najdôležitejšie konvekcia a sálanie.
Konvekcia (prúdenie, cirkulácia) sa uplatňuje vo väčšine bežných vykurovacích systémov, ako sú napríklad ústredné vykurovanie, elektrické konvektory, teplovzdušné vykurovacie systémy, kozubové vložky, teplovzdušné kachľové pece a pod.
Tepelná energia sa prenáša prostredníctvom vzduchu z vykurovacieho telesa do miestnosti. Ak povrchová teplota kovovej pece dosahuje 200°C, spaľujú sa prachové častice unášané vzduchom a do vzduchu sa uvoľňuje oxid uhlíka, čpavok a splodiny horenia. Tieto látky a suchý zaprášený vzduch dráždia sliznice, čo zvyšuje možnosť zápalových ochorení horných dýchacích ciest a vyvoláva alergie dýchacích orgánov. Na stene nad teplovzdušným vykurovacím telesom sa môže vytvoriť už po mesiaci kúrenia čierny fľak od sadzí zo spečeného prachu. Takýto vzduch vlastne
dýchame.
Sálanie (vyžarovanie tepla) je podobné vyžarovaniu slnečných tepelných lúčov, ktoré nezohrievajú vzduch a až po dopade na pevné látky sa zmenia na tepelnú energiu. Kachľová pec produkuje podobne príjemné dlhovlnné mäkké tepelné žiarenie (ako slnko), ktoré sa šíri od pece rovnomerne všetkými smermi a zohrieva najprv všetky steny a predmety v miestnosti, od
ktorých sa zohrieva vzduch. Tým, že sa vzduch zohrieva rovnomrne od všetkých stien a predmetov, nenastáva cirkulácia vzduchu a vírenie prachu. Človek tiež prijíma toto príjemné tepelné žiarenie a má pocit tepelnej pohody už pri teplote vzduchu v miestnosti 19-20°C. Preto nie je potrebné prekurovať miestnosť na 23-24°C ako pri vykurovaní konvekčnými tepelnými zdrojmi (napr. radiátormi ústredného vykurovania).
